Stefanykova sugestívna, miestami až "prízračná" próza tvorí napriek svojej zjavnej vnútornej i vonkajšej členitosti kompaktný celok. Jej fundamentálnou črtou je silný sociálny akcent, ktorý u Stefanyka vyplynul z tragického osudu haličského dedinčana na konci devätnásteho a v prvých troch desaťročiach dvadsiateho storočia. Stefanykova próza teda námetovo čerpá z autentických zdrojov, ba zavše priamo z príbehov, ktoré sa naozaj udiali, jednako však Stefanykove "výjavy zo života" nie sú dokumentárnym záznamom, ale prepracovanou umeleckou výpoveďou. Ak čas v tomto diele čosi odsunul do úzadia, potom to, čo v ňom povýšil, preniklo medzi trvalé hodnoty ukrajinskej, ale aj európskej novelistiky.
Vasyľ Semenovič Stefanyk (1871 – 1936) bol ukrajinský prozaik pochádzajúci z Haliča v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Študoval medicínu na Jagelovskej univerzite v Krakove, štúdium však nedokončil, keďže sa chcel venovať literatúre. V roku 1926 vydal zbierku poviedok Zem, ktorá sa stala jedným z kľúčových diel modernej ukrajinskej literatúry s poetikou vychádzajúcou z expresionizmu.
